Sídlo a miesto podnikania

Živnostenský zákon je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku zákonom špeciálnym, čo znamená nasledovné:

• to, čo nie je upravené v Živnostenskom zákone, sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.
• ak je úprava Živnostenského zákona odlišná od ustanovení Obchodného zákonníka, platí to, čo je uvedené v Živnostenskom zákone.

Živnostenský zákon aj Obchodný zákonník terminologicky rozlišujú fyzickú adresu, odkiaľ podnikateľ riadi svoje podnikanie nasledovne:

• fyzické osoby používajú pojem miesto podnikania,
• právnické osoby používajú pojem sídlo.

Sídlo a miesto podnikania sú terminologicky odlišné pojmy (vieme z nich určiť, či ide o právnickú osobu, alebo fyzickú osobu), oba pojmy však majú spoločnú definíciu, ktorá je uvedená v Obchodnom zákonníku.

Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.

Živnostenský zákon špecifikuje, že sídlo a miesto podnikania sú priestory, ktoré súvisia s prevádzkovaním živnosti. Inak povedané ide o miesto, odkiaľ podnikateľ riadi svoje podnikania a prostredníctvom ktorého komunikuje s tretími osobami (klientmi, orgánmi štátnej správy a pod.). Nie je možné ho zamieňať s prevádzkarňou. To, že podnikateľ má (povinne) zriadené sídlo, alebo miesto podnikania automaticky neznamená, že tento priestor je prevádzkarňou, v ktorej sa prevádzkuje živnosť.  Taktiež ale platí, že nič nevylučuje možnosť, že podnikateľ v sídle alebo mieste podnikania zriadi aj prevádzkareň. Tú však musí živnostenskému úradu oznámiť osobitne.

Je potrebné dodať, že nehnuteľnosť-stavba má byť podľa ustanovení Stavebného zákona využívaná podľa svojho účelu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy:

• Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie.
• Nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely.

Oprávnenie užívať nehnuteľnosť

Hoci definícia sídla a miesta podnikania je totožná, odlišne je upravená problematika preukazovania vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti, v ktorej je sídlo alebo miesto podnikania zriadené.

Podľa Obchodného zákonníka

• právnická osoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom.

Živnostenský zákon ustanovuje nasledovné

• Fyzická osoba preukáže oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako miesto podnikania len vtedy, ak adresa miesta podnikania je odlišná od miesta bydliska,
• Právnická osoba preukáže oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako sídlo, okrem právnickej osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra;
• Zahraničná osoba preukáže oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako miesto činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesto činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,

Uvedené znamená, že

• podnikateľ podľa Obchodného zákonníka bude musieť vždy preukazovať oprávnenie užívať nehnuteľnosť – nájomnou zmluvou, zmluvou o výpožičke, prípadne súhlasom vlastníka nehnuteľnosti.
• živnostník podľa Živnostenského zákona bude preukazovať oprávnenie k zriadeniu sídla alebo miesta podnikania na určitej adrese len v zákonom predpokladaných prípadoch.
  • podnikateľ s trvalým pobytom v Košiciach a miestom podnikania v Bratislave,
  • občianske združenie ohlasujúce živnosť,
  • zahraničná osoba podnikajúca na Slovensku.