Doručovanie v správnom konaní patrí medzi najdôležitejšie ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). V dôsledku postupnej elektronizácie verejného správy a služieb štátu došlo v posledných rokoch k významným zmenám aj v tejto sfére.
Doručovanie podľa správneho poriadku
Doručovanie je upravené v ustanoveniach § 24 – 26 správneho poriadku.
Správny poriadok v zásade rozlišuje 3 spôsoby doručovania:
- Doručovanie fyzickým osobám (§ 24)
- Doručovanie fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám (§ 25)
- Doručovanie verejnou vyhláškou (§ 26)
Základnom doručovania je jeho spôsob – podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku sa dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
1. Doručenie do vlastných rúk fyzickým osobám
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu.
To znamená, že poštár adresátovi nechá v schránke lístok s informáciou o tom, že zásielku mu bude doručovať v nasledujúci deň (väčšina ľudí to pozná „modrý lístok“ od poštára)
Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Informáciu o uložení zásielky poštár vyznačí na „žltom lístku“, ktorý vloží do schránky adresáta. Zásielka bude adresátovi vydaná po preukázaní sa týmto lístkom a občianskym preukazom na pošte.
Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
Ak si adresát zásielku preberie, na doručenke zamestnanec pošty vyznačí dátum, kedy bola zásielka adresátovi odovzdaná, čo adresát potvrdí svojim podpisom. Doručenka je verejnou listinou.
Ak si adresát zásielku nevyzdvihne počas úložnej lehoty, zásielka sa po jej uplynutí vráti odosielateľovi (správnemu orgánu), pričom zamestnanec pošty na jej zadnej strane vyznačí dátum vrátenia zásielky a informáciu o tom, že adresát si zásielku nevyzdvihol. Nevyzdvihnutie zásielky však nie je prekážkou v pokračovaní správneho konania, pretože sa predpokladá, že adresát mal možnosť zásielku vyzdvihnúť, čo však nevyužil. V aplikačnej praxi sa v takom prípade hovorí o FIKCII DORUČENIA – správny orgán má za to, že zásielka bola doručená uplynutím lehoty na jej uloženie (považuje sa za doručenú, aj keď reálne doručená nebola).
Fikciu doručenia je možné uplatniť iba v prípade, že na adrese na adresát zásielke zdržiava. Nie je možné ju uplatniť, ak je napr. na dlhšie trvajúcej dovolenke v zahraničí, alebo je hospitalizovaný, pretože v takom prípade nemá reálnu ani faktickú možnosť sa o doručovaní zásielky dozvedieť. Správny orgán je v tomto prípade odkázaný na informáciu poštového doručovateľa.
Štandardná odberná lehota uloženej zásielky podľa bodu 21.1 Všeobecnej časti Poštových podmienok Slovenskej pošty a.s. je 18 kalendárnych dní.
Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.
V praxi nastávajú aj situácie, kedy poštár adresáta zásielky zastihne, ten však písomnosť odmietne prijať. Vtedy poštár na zásielke vyznačí dátum, kedy adresáta zastihol a informáciu o tom, že zásielku odoprel prijať. Správny orgán od tohto dátumu považuje zásielku za doručenú.
Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.
Pri fikcii doručenia, ako aj pri reálnom doručení nastávajú právne účinky doručenia.
V praxi sa však často stáva, že zásielku nie je možné doručiť. Ak by bola zásielka doručovaná na adresu, ktorá neexistuje, alebo by sa na uvedenej adrese adresát nenachádzal (napr. sa trvale odsťahoval, nehnuteľnosť predal a pod.) poštár na zásielke túto informáciu vyznačí na zásielke a vráti ju správnemu orgánu. V tomto prípade právne účinky doručovania nenastanú a správny orgán fikciu doručenia neuplatní.
2. Doručenie do vlastných rúk podnikateľom
Za podnikateľov sa považujú
- fyzické osoby – podnikatelia (teda všetky samostatne zárobkovo činné osoby – živnostníci, umelci a podobne; inak povedané všetci, ktorí majú pridelené IČO) a
- právnické osoby (nie len tie, ktoré sú zapísané do obchodného registra, ale aj občianske združenia, neziskové organizácie a pod.)
Písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať.
Za právnické osoby zásielky preberá konateľ, alebo písomne splnomocnená osoba.
Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi – fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ – fyzická osoba o tom nedozvie.
Ako sme uviedli, u fyzických osôb nemôžu nastať právne účinky doručovania v prípade, že adresát je neznámy. U podnikateľov to však neplatí. Zásielka sa považuje za doručenú (teda správny orgán uplatní tzv. fikciu doručenia) aj v prípade, že adresát je neznámy.
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.
Je potrebné rozlišovať splnomocnenie osoby na konanie v mene účastníka konania podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. a splnomocnenie na doručovanie, ktoré osoba rieši s poštovým podnikom.
3. Doručenie verejnou vyhláškou
Doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.
Najčastejšie sa doručuje písomnosť verejnou vyhláškou v prípadoch, v ktorých je veľký počet účastníkov konania. Môže sa jednať o stavebné záležitosti, oblasť životného prostredia a pod.
Osobitné predpisy môžu výslovne určiť, ktorý typ zásielok nie je možné doručovať verejnou vyhláškou, a ktoré sa musia doručovať verejnou vyhláškou.
Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
Dátum vyvesenia a zvesenia zásielky z úradnej tabule správny orgán vyznačí na dokumente, ktorý sa takýmto spôsobom doručuje, alebo v osobitnom úradnom zázname. Od tohto ustanovenia je možné odvodiť povinnosť správneho orgánu mať zriadenú úradnú tabuľu, ktorá bude prístupná verejnosti 24 hodín denne.
Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené a ak je to vhodné aj iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.
Zverejnenie na webovom sídle nezbavuje správny orgán povinnosti vyvesiť úradný dokument na úradnej tabuli.
Elektronické doručovanie v správnom konaní
Podľa § 25a správneho poriadku na doručenie do elektronickej schránky sa vzťahuje osobitný predpis o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Ten upravuje elektronické doručovanie v § 29 a nasl.
Elektronické doručovanie je možné uplatniť iba pri výkone verejnej moci a správne konanie verejným výkonom moci je.
Elektronická úradná zásielka má rovnaké právne účinky, ako tá listinná.
Jednoducho povedané – ak má adresát aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, správny orgán je povinný doručovať úradné zásielky do tejto elektronickej schránky. Ak osoba nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo písomnosť nie je možné z dôvodov uvedených v zákone elektronicky doručiť, správny orgán pristúpi k listinnému doručovaniu podľa ustanovení správneho poriadku.
Elektronická schránka nie je email. Je ňou úložisko na ústrednom portáli verejnej správy www.slovensko.sk, do ktorej ma prístup iba osoba, ktorej je táto schránka zriadená. Zriadenie a aktiváciu schránok technicky zabezpečuje Národná agentúra pre elektronické a sieťové služby NASES. Do schránky sa osoba prihlasuje prostredníctvom občianskeho preukazu s čipom – tzv. eID karty, ktorú vydáva príslušné oddelenie dokladov Okresného riaditeľstva Policajného zboru.
Pre fyzické osoby je aktivácia schránky na doručovanie elektronických úradných zásielok dobrovoľná.
Pre právnické osoby
- zapísané do obchodného registra boli elektronické schránky štátom povinne aktivované 1. 7. 2017,
- nezapísané do obchodného registra (napr. občianske združenia, neziskové organizácie a pod.) boli tieto schránky povinne aktivované od 1. 6. 2020. Týmto osobám sa úradné zásielky doručujú už výhradne elektronicky (ak zákon neustanoví inak).
Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta, formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.
Adresát pred tým, než sa mu zobrazí úradný dokument, potvrdí jeho prevzatie prostredníctvom bezpečnostného osobného kódu BOK, ktorým sa prihlásil do svojej elektronickej schránky.
Podľa § 33 zákona č. 305/2013 Z. z. úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.
Ako sme uviedli vyššie, v prípade listinného doručovania je štandardná úložná lehota 18 kalendárnych dní.
Elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú:
- ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel,
- ak nie je adresátom orgán verejnej moci a nedoručuje sa do vlastných rúk, deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.
Ak k elektronickému doručeniu dôjde v deň štátneho sviatku alebo v deň pracovného pokoja, lehota na konanie alebo na vykonanie úkonu, ktorej začiatok je spojený s okamihom elektronického doručenia, začne plynúť najbližší nasledujúci pracovný deň.