STANOVISKO
Konzultačného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre aplikáciu správneho poriadku z 31.januára 2008
č. 18
Písomnosti predložené správnemu orgánu v českom jazyku na účel zaobstarania podkladov pre rozhodnutie podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku možno použiť v správnom konaní na zistenie a preukázanie skutočného stavu veci.
Otázka: Možno použiť v správnom konaní písomnosti v českom jazyku, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise ako relevantné podklady na preukázanie presného a úplného stavu veci?
Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Z uvedeného vyplýva, že požiadavkami na podklady, ktorými sa preukazuje skutočný stav veci je ich vzťah k prejednávanej veci a zákonnosť.
V súvislosti so vzťahom k prejednávanej veci je potrebné posudzovať aj schopnosť predložených podkladov prispieť k preukázaniu skutočností, ktoré sú dôležité pre výsledok správneho konania a v rámci toho aj ich zrozumiteľnosť. V prípade českého jazyka je potrebné vychádzať z toho, že tento jazyk je v Slovenskej republike všeobecne zrozumiteľný . Niektoré právne predpisy z tohto predpokladu aj vychádzajú a explicitne zakotvujú možnosť predkladania písomností v českom jazyku. Absencia takejto úpravy vo všeobecnom predpise o správnom konaní však neznamená nemožnosť posudzovať a následne hodnotiť podklady predkladané v českom jazyku. Na uvedené nemá vplyv ani § 7 ods. 1 zákona č.270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vzájomný styk súdov s občanmi, súdne konanie, správne konanie, rozhodnutia a zápisnice súdov a správnych orgánov sa vedú a vydávajú v štátnom jazyku. Toto ustanovenie je potrebné chápať predovšetkým ako povinnosť zamestnancov správneho orgánu komunikovať v úradnom styku počas správneho konania v slovenskom jazyku.