Lehoty v správnom konaní
Lehoty a ich plynutie v správnom konaní upravuje § 27 správneho poriadku č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Lehotu je možné definovať ako určené obdobie, počas ktorého je možné vykonať určitý úkon. Lehoty v správnom konaní je potrebné deliť na procesné a hmotnoprávne.
Procesné lehoty
Procesné lehoty môžu byť určené zákonom, teda procesným predpisom (napr. správnym poriadkom, civilným sporovým poriadkom, obchodným zákonníkom), alebo určené správnym orgánom.
- Určené zákonom – správny orgán ich nemôže predĺžiť ani skrátiť, pretože sú presné dané zákonodarcom. V zásade ich nemožno ani odpustiť ak osobitný zákon neurčuje ináč.
Napr. podľa § 54 ods. 2 správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.
- Určené správnym orgánom – v určitých prípadoch môže správny orgán účastníkom konania a ďalším osobám určiť procesnú lehotu na vykonanie konkrétneho úkonu, avšak táto lehota musí byť primeraná (v ideálnom prípade vychádza z dohody s účastníkom konania, alebo vychádza z aplikačnej praxe a skúseností správneho orgánu).
Napr. podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Na uplatnenie tohto práva správny orgán určí primeranú lehotu, napr. 10 dní od doručenia oznámenia.
Lehoty určené správnym orgánom je možné predĺžiť (na základe písomnej žiadosti účastníka konania), a to aj opakovane, no na predĺženie účastník konania nemá právny nárok (posúdenie dôvodov predĺženia je na správnom orgáne). O predĺženie lehoty je potrebné požiadať pred jej uplynutím.
Pre dodržanie zásady informovanosti je vhodné, ak do oznámenia o predĺžení lehoty správny orgán uvedie aj poučenie o právnych následkoch nedodržania lehoty (napr. že konanie bude zastavené).
Odpustenie zmeškania lehoty
Ak účastník konania o predĺženie lehoty nepožiadal a lehota márne uplynula, správny orgán môže zo závažných dôvodov odpustiť zmeškanie tejto lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Správny orgán môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.
Posúdenie závažnosti dôvodov zmeškania lehoty je na správnom orgáne.
Dôkazné bremeno dôvodov nevykonania úkonu a ich závažnosti je na strane žiadateľa o odpustenie zmeškania lehoty.
Na odpustenie zmeškania lehoty nie je právny nárok (nemožno sa ho domáhať opravnými prostriedkami, ani súdnou cestou). Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty sa nemožno odvolať. Ide totiž o procesné rozhodnutie.
Napr.: Závažným dôvodom môže byť napr. hospitalizácia účastníka konania, ktorú preukáže prepúšťacou správou.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok (ide o subjektívnu lehotu, ktorá plynie bez ohľadu na to, či o nej účastník konania vie, alebo nie).
Hmotnoprávne lehoty
Hmotnoprávne lehoty sú presne určené v konkrétnom hmotnoprávnom predpise (teda v predpise, ktorý upravuje konkrétne práva a povinnosti) a nie je možné ich meniť.
Napr. podľa § 17 ods. 6 živnostenského zákona zrušenie prevádzkarne je podnikateľ povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu do 15 dní od zrušenia.
Právna teória rozlišuje aj ďalšie členenia lehôt, napr. na
- objektívne a subjektívne,
- premlčacie a prekluzívne,
- zaväzujúce správny orgán a zaväzujúce účastníka konania
Zásady počítania lehôt
Lehoty sa určujú podľa dní, týždňov, mesiacov a rokov.
Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Tzn., že plynutie lehoty sa začína počítať v nasledujúci deň po dni, kedy prišlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Napr. ak skutočnosť nastala v utorok, lehota sa počíta od stredy.
Je potrebné dávať pozor na to, či správny orgán, prípadne zákon uvádza lehotu v kalendárnych dňoch (do plynutia sa započítava aj sobota a dni pracovného pokoja), alebo je lehota uvedená len pre pracovné dni.
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca.
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja (nedeľa a štátne sviatky), je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na vecne a miestne príslušnom orgáne alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. Správny orgán musí vždy počítať s “časovou rezervou” po uplynutí lehoty, pretože doručenie poštovej zásielky môže pár dní trvať.
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak.