Správneho konania sa môže zúčastňovať viacero osôb, pričom ich základné procesné postavenie reguluje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Špecifiká týchto osôb môže upravovať osobitný predpis.
Účastník konania
Správny orgán je povinný skúmať prípadných účastníkov konania a zúčastnené osoby počas celého konania, nie len na jeho začiatku.
Len čo sa konanie začne (či už na základe návrhu alebo z podnetu správneho orgánu), vzniká účastníkom konania procesný právny nárok, aby boli pribraní do konania.
Účastníkov správneho konania je možné vymedziť dvomi spôsobmi
Negatívne vymedzenie
Určuje okruh osôb, ktoré nie sú účastníkom konania:
- Správny orgán – ten zákon aplikuje, teda nie je účastníkom; navyše postavenie účastníka konania a správneho orgánu nie je rovnocenné
- Prokurátor – je orgán dozoru, nie účastník
- Svedkovia – účastníkmi konania sú len v tej časti konania, kde sa rozhoduje o ich nároku na svedočné
- Znalci a tlmočníci
Pozitívne vymedzenie
Účastníkov konania definuje § 14 správneho poriadku, pričom je možné ich rozdeliť do štyroch skupín
- tí, ktorí sú konaním dotknutí,
- tí, ktorí môžu byť konaním dotknutí (napr. v prípade stavebného konania),
- tí, ktorí tvrdia, že môžu byť konaním dotknutí,
- tí, ktorým toto postavenie priznáva osobitný zákon.
Podľa §15 správneho poriadku môže účastník konania samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (čiže v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony). Účastníkom konania môže byť fyzická osoba, alebo právnická osoba, pričom táto osoba musí spĺňať základné predpoklady a to sú:
1. právna subjektivita – nie je možné ju obmedziť
- u fyzickej osoby trvá jej právna subjektivita od narodenia do smrti
- u právnickej osoby trvá jej právna subjektivita od vzniku právnickej osoby (napr. zápisom do obchodného registra, zápisom do registra občianskych združení a pod.), po jej zaniknutie (napr. výmaz z obchodného registra, výmaz z registra občianskych združení a pod.)
2. spôsobilosť na právne úkony – za určitých okolností je súdom obmedziteľná
- u fyzickej osoby vzniká v plnom rozsahu dovŕšením 18 rokov života
- u právnickej osoby vzniká súčasne so vznikom právnej subjektivity
3. procesná subjektivita
- ide o spôsobilosť samostatne konať v právnom procese / správnom konaní
- osoba musí spĺňať kritériá právnej subjektivity, spôsobilosti na právne úkony a musí spĺňať kritériá jednej zo 4 definícií účastníka konania
Platí, že bez účastníka konania niet konania lebo cieľom samotného správneho konania je rozhodnúť o práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti konkrétnej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
Opomenutý účastník môže do začatého konania dodatočne vstúpiť kedykoľvek až do momentu jeho skončenia, čiže aj vrámci odvolacieho konania resp. konania o rozklade. Odvolací orgán, ktorý je tiež povinný v odvolacom konaní skúmať okruh účastníkov konania, musí akceptovať aj odvolanie podané opomenutým účastníkom konania. V prípade ak správny orgán nekonal s účastníkom konania, môže to byť dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Podať žalobu na súd môže aj osoba s ktorou sa nekonalo ako s účastníkom konania, hoci sa s ňou konať malo.
Zúčastnená osoba
V správnom konaní majú zúčastnené osoby špecifické postavenie, pretože plnia funkciu spoločenskej kontroly. Ich postavenie upravuje § 15a správneho poriadku. Ide o osoby odlišné od účastníkov konania. Najčastejšie ide o subjekty, ktoré v konaní reprezentujú ochranu verejného záujmu, napr. občianske združenia, neziskové organizácie v oblasti životného prostredia alebo ochrany základných práv a slobôd.
Zúčastnené osoby majú právo
- byť upovedomené o začatí konania,
- byť upovedomené o ďalších podaniach účastníkov konania,
- zúčastniť sa ústneho pojednávania,
- zúčastniť sa miestnej ohliadky,
- navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia.
Osobitný zákon môže zúčastnenej osobe ustanoviť viac práv.
Zúčastnené osoby nemôžu podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.
Tretie osoby
Nie sú účastníkmi konania ani zúčastnenými osobami. Ide o svedkov, znalcov a tlmočníkov. Postavenie účastníka konania majú len v tej časti konania, kedy sa rozhoduje o ich nárokoch vzniknutých v súvislosti s ich pôsobením v konaní – rozhodovanie o svedočnom, znalečnom, o preplatení cestovných nákladov.
Svedok
Postavenie svedka v správnom konaní upravuje § 35 správneho poriadku. Svedok je osoba, ktorá osobne vnímala určitý predmet alebo jav a súčasne je schopná vnímané javy reprodukovať. Svedecká výpoveď je osobným, teda na určitú osobu viazaným úkonom.
Za svedeckú výpoveď sa považuje len ústna výpoveď pred správnym orgánom. Svedok vypovedá o faktickom stave.
Každý je povinný vypovedať ako svedok, pričom je povinný vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Ak svedok nesmie byť vyslúchnutý ten kto:
- by sprístupnil utajovanú skutočnosť,
- by sprístupnil bankové, obchodné a daňové tajomstvo,
- má zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti.
Výpoveď môže svedok odoprieť ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Svedka o tom poučí správny orgán pred začatím svedeckej výpovede.
Právny zástupca nemá právo zasahovať do svedeckej výpovede a nemôže za svedka ani vypovedať. Svedok nemá práva ako účastník konania, nemá právo sa vyjadrovať podľa § 33 ods. 2.
Znalec
Postavenie znalcov v správnom konaní upravuje § 36 správneho poriadku. Samotnú činnosť znalcov upravuje zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Správny orgán znalca ustanoví pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie. Správny orgán znalca ustanoví rozhodnutím, proti ktorému je prípustné odvolanie.
Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť. Znalec je povinný znaleckú činnosť vykonávať:
- osobne,
- riadne,
- v určenej lehote a
- účelne, hospodárne a nestranne.
Zoznam znalcov vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice.
Zastupovanie v správnom konaní
Zastupovanie v správnom konaní je upravené v § 16 a 17 správneho poriadku. Môže vzniknúť:
1. Zo zákona
Osobe, ktorá z dôvodu nedostatku veku nemôže konať pred správnym orgánom, musí byť ustanovený zástupca – najčastejšie rodič, prípadne osoba ustanovená súdom.
2. Z rozhodnutia štátneho orgánu
Ak súd osobe obmedzí spôsobilosť na právne úkony, zároveň jej ustanoví opatrovníka. Ustanoviť opatrovníka môže aj správny orgán ak:
- osoba nemôže konať sama a nemá zákonného zástupcu ani nebol zástupca ustanovený súdom,
- nie je známy pobyt účastníka alebo sa nepodarilo účastníkovi doručiť na adresu v cudzine.
3. Na základe plnomocenstva
Splnomocnenie môže byť písomné, alebo ústne vyhlásené do zápisnice (osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť osvedčiť podpis na písomnom plnomocenstve úradným spôsobom na matrike, alebo u notára). Každý účastník konania môže za seba ustanoviť zástupcu. Dôvod splnomocnenia nie je podstatný. Dôležité je, aby splnomocnený zástupca mal spôsobilosť na právne úkony v danom konaní.
Splnomocnenie môže byť:
- generálne – na všetky úkony v konaní,
- špeciálne (procesné) – len na určité úkony alebo konkrétny úkon, ktorý musí byť v splnomocnený jasne a zrozumiteľne formulovaný,
- splnomocnenie pre doručovanie – využíva sa vtedy, ak je viacero účastníkov konania ktorí urobili spoločné podanie.