Základné pravidlá správneho konania
Základné pravidlá správneho konania, označované tiež zásady, predstavujú základné právne požiadavky vo vzťahu k verejnej správe, ktoré je Slovenská republika povinná garantovať nielen prostredníctvom právnej úpravy, ale aj prostredníctvom rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy. Ich uplatňovanie má zabezpečiť efektívnosť a účinnosť výkonu verejnej správy bez toho, aby boli dotknuté základné práva a slobody súkromných osôb. Z toho vyplýva, že správne orgány sú povinné sa nimi riadiť.
Tieto zásady sú záväznými pravidlami pre celé konanie správneho orgánu, teda pre všetky jeho fázy. Ich porušenie je závažnou procesnou chybou, ktorej dôsledkom môže byť až nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. O nezákonnosti rozhodnutia môže rozhodnúť odvolací orgán, prokurátor alebo súd.Zásady vychádzajú z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. (2007) 7 o dobrej verejnej správe.
Zásady
Základné pravidlá správneho konania, označované tiež zásady sú uvedené v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
1. Zásada zákonnosti
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Táto zásada vyjadruje povinnosť správnych orgánov konať v súlade so zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Je vyjadrením ústavnej rovnosti pred zákonom. Týka sa nielen konania, ale ja rozhodnutia správneho orgánu. Týmto ustanovením je vylúčená akákoľvek ľubovôľa správneho orgánu v rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb.
2. Zásada súčinnosti
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány majú povinnosť poskytnúť účastníkom konania pomoc a poučenia, aby pre neznalosť predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Inak povedané, správny orgán má umožniť osobám obhajovať svoje práva a slobody a tiež umožniť aby bolo konanie pre nich zrozumiteľným. Táto zásada sa však nesmie vykladať ako poskytnutie právneho poradenstva účastníkom konania a ďalším osobám. Uplatňovanie zásady súčinnosti má napomáhať otvorenosti, zrozumiteľnosti a predvídateľnosti rozhodovania správnych orgánov v právnej praxi.Správny orgán je povinný vždy dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a dať možnosť navrhnúť ich doplnenie. Táto povinnosť platí to aj pre odvolacie orgány – ak odvolací orgán dopĺňa podklady rozhodnutia, môže vykonať aj vlastnú ohliadku veci, alebo uskutočniť ústne pojednávanie, no následne musí dodržať § 33 ods. 2 a opäť vyzvať všetkých účastníkov na vyjadrenie sa k podkladom.Ide o najčastejšie porušenie zákona správnych orgánov a je preto aj najčastejším dôvod na zrušenie rozhodnutia. Tento nedostatok je totiž kvalifikovaný ako nečinnosť správneho orgánu.Táto zásada súvisí aj s povinnosťou správneho orgánu poučiť účastníka konania v rozhodnutí o možnosti podať odvolanie.
3. Zásada ochrany jazykov národnostných menšín
Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv.
Táto zásada vyjadruje právo osoby patriacej k národnostnej menšine konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Bližšie informácie k používaniu jazyka národnostnej menšiny nájdete na tejto stránke.
4. Zásada rýchlosti a hospodárnosti (procesnej ekonómie) a účelnosti
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci…. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Ak je to možné, správne orgány sú povinné konať a rozhodovať ihneď. Ak nemôžu konať alebo rozhodnúť ihneď, zákon ustanovuje lehoty. Táto zásada však nemôže byť na úkor iných zásad, najmä materiálnej pravdy. Na možnosť konať a rozhodnúť ihneď vplýva najmä zložitosť veci, kvalitatívna úroveň právnej úpravy a disciplína účastníkov konania.Účelnosť znamená taký postup, ktorý čo najmenej zaťažuje účastníka konania a ešte vedie k cieľu. To znamená, že správny orgán nemá robiť zbytočné úkony.
5. Zásada zmierneho vybavenia veci
… Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie …
Zmier je možné uskutočniť tam, kde to povaha veci pripúšťa čiže tam, kde sa konanie začína na návrh účastníka konania, ktorý sa domáha práv voči inému účastníkovi – ide teda o dvojstranné konanie. O zmieri je možné uvažovať napr. v priestupkovom konaní. Uzavrieť zmier so správnym orgánom nie je možné.
6. Zásada materiálnej pravdy
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Cieľom tejto zásady je, aby bol zistený skutočný stav veci pred vydaním meritórneho rozhodnutia. Správny orgán má povinnosť zistiť všetky dôležité skutočnosti, obstarať všetky podklady pre rozhodnutia, vykonať dokazovanie, atď. Nie je pritom dôležité či ide o konanie začaté z úradnej povinnosti správneho orgánu, alebo na návrh účastníka konania. Jednotlivé kroky vedúce k spoľahlivému zisteniu stavu veci a zhodnotenie zistených skutočností správny orgán uvedie v odôvodnení rozhodnutia.
7. Zásada materiálnej rovnosti (precedenčná zásada)
Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Cieľom je, aby správne orgány v skutkovo zhodných alebo podobných veciach rozhodovali rovnako, teda aby nevznikali excesívne odklony a tak sa zabezpečila istá miera kontinuity v rozhodovaní správnych orgánov. V rozhodovaní nesmie dochádzať k diskriminácii a má platiť „rovnaký meter“.
8. Zásada informovanosti
Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.
Ide o jeden z princípov dobrej správy. Zásada informovanosti neznamená, že správny orgán má klientom poskytnúť všetko, má však poskytnúť informácie, ktoré mu prikazuje osobitný predpis (napr. informácia o práve používať jazyk národnostnej menšiny musí byť viditeľne zverejnená).
Ďalšie zásady
Správny poriadok obsahuje aj ďalšie zásady, ktoré sú v zákone uvedené priamo, alebo nepriamo. Uvádzame tie najdôležitejšie.
A. Zásady uvedené explicitne (priamo)
9. Zásada dispozičná
Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.
Týka sa konaní, ktoré začínajú na návrh účastníka konania. Účastník konania môže podať návrh na začatie konania, rovnako môže vziať svoj návrh späť a tým sa konanie končí (ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia)
10. Zásada oficiality
Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
Týka sa konaní, ktoré správny orgán začína z úradnej povinnosti (úradnej moci).
11. Zásada neverejnosti
Ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia inak.
Znamená to, že konanie je v zásade neverejné, zúčastňujú sa o len osoby, ktorých procesné postavenie účasť na konaní dovoľuje. Osobitné zákony však môžu ustanoviť, že konkrétny druh konaní bude verejný.
12. Zásada súčinnosti účastníkov konania
Účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
Zásada ráta sa aktívnou intenzívnou spoluúčasťou účastníkov konania v rámci celého konania. Správny orgán je povinný utvárať pre túto súčinnosť optimálne podmienky. Súčinnosť je nie len právom, ale aj povinnosťou účastníkov konania, čo dokazujú aj iné ustanovenia správneho poriadku.
Účastník konania si musí uvedomiť, že je nositeľom procesných práv, ktorých neuplatnenie môže nepriaznivo ovplyvniť priebeh, alebo výsledok správneho konania.
13. Zásada procesnej rovnosti účastníkov
Všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti….
Cieľom je zamedziť akejkoľvek procesnej diskriminácii účastníkov konania. Znamená že podľa platnej právnej úpravy majú všetci účastníci konania rovnaké procesné práva a povinnosti . Všetkým účastníkom konania sa musí umožniť uplatnenie ich práv a prostriedkov na ich obhajobu. Platí že ak sa niečo umožní jednému, musí sa to umožniť aj druhému
B. Zásady, ktoré je možné odvodiť
14. Zásada nestrannosti správneho orgánu
Súvisí so zákazom diskriminácie, ale aj s tým, že správny orgán reprezentuje verejný záujem. Účastníci konania totiž presadzujú svoje individuálne záujmy.
15. Zásada jednotnosti konania
Nazerá na správne konanie ako celok, od jeho začatia až po jeho právoplatné ukončenie..
16. Zásada koncentrácie
Určité úkony je možné vykonávať len v presne určenom čase konania. Koncentračná zásada musí byť v zákone výslovne a nepochybne formulovaná (napr. „na stanoviská uplatnené po lehote sa neprihliada“.), pretože ide o prelomenie všeobecných procesných princípov. Zásada koncentrácie je protipólom tzv. zásady jednotnosti správneho konania pokiaľ ide o uplatnenie ich práv a oprávnených záujmov v jednotlivých konaniach.
17. Zásada primeranosti
Správny orgán je vždy povinný voči osobám uplatňovať taký postup a využívať také prostriedky, aby boli ich práva dotknuté čo najmenej.
18. Zásada dvojinštančnosti (pozitívna enumerácia)
Táto zásada znamená, že voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sa možno vždy odvolať na orgán druhého stupňa okrem prípadov, kedy to zákon výslovne ustanoví.
19. Zásada písomnosti konania
Správne konanie sa uskutočňuje v zásade v písomnej forme, čo znamená, že všetky návrhy sa predkladajú v písomnej forme a aj úkony správneho orgánu sa uskutočňujú v písomnej forme.
20. Zásada ústnosti konania
Je opakom zásady písomnosti konania. Uplatní sa, keď to vyžaduje povaha veci napr. ústne pojednávanie v prípade priestupkového konania.
21. Zásada vyhľadávacia
Správne orgány sú povinné vyhľadávať, objasňovať a vykonávať dôkazy v správnom konaní, pričom nie sú viazané len návrhmi účastníkov konania. Ide najmä o konania z podnetu správneho orgánu a hlavne o konania, kde ide o uloženie povinnosti osobe.
22. Zásada prejednávacia
Je opakom zásady vyhľadávacej. Účastník v konaní nesie dôkazné bremeno. Zásada prejednávacia je typická pre konania, kedy sa má účastníkovi priznať nejaké právo.
23. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
Správny orgán hodnotí dôkazy voľnou úvahou, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach.