Rozhodnutie v správnom konaní upravuje § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Rozhodnutie
- musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
- musí ho vydať orgán na to príslušný,
- musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
- musí obsahovať predpísané náležitosti.
Ak rozhodnutie nie je vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, môže to byť dôvodom na nezákonnosť rozhodnutia. Vady rozhodnutia môžu byť
- odstrániteľné (opravou, alebo v odvolacom konaní), alebo
- neodstrániteľné (rozhodnutie vydal nepríslušný orgán
Inak povedané, rozhodnutie je výsledok rozhodovania správneho orgánu. Každé rozhodnutie každého správneho orgánu ma predpísanú formu a náležitosti, a to bez ohľadu na to, či ide o meritórne (vo veci) alebo procesné (napr. o prerušení konania) rozhodnutie. Náležitosti sú upravené v § 47 správneho poriadku.
Formálne náležitosti
V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie
- orgán, ktorý rozhodnutie vydal,
- dátum vydania rozhodnutia,
- meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby.
Rozhodnutie musí mať
- úradnú pečiatku a
- podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci.
Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.
Obsahové náležitosti
1. Výrok
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti uhradiť trovy konania, alebo nahradiť škodu. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu. Lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán nemôže osobe ukladať povinnosti, na ktoré nie je oprávnený z nejakého predpisu.
Zaväzovať účastníkov konania môže správny orgán len vo výroku, nikdy nie v odôvodnení. Vo výroku musí byť uvedený predpis, podľa ktorého sa rozhodnutie vydalo. Výrok je jadrom celého rozhodnutia, musí byť formulovaný jasne, stručne, pritom určito. Jedno rozhodnutie môže mať aj viac výrokov (napr. aj výrok o trovách)
2. Odôvodnenie
Správny orgán môže upustiť od odôvodnenia, ak v plnom rozsahu vyhovie návrhu účastníka konania. To je možné iba v prípade, že ide o návrhové konanie, napr. rozhodnutie o povolení výnimky na vykonávanie funkcie zodpovedného zástupcu vo viac ako jednej prevádzkarni (do odôvodnenia je potrebné uviesť jednou vetou, že sa upúšťa od odôvodnenia, lebo sa v plnom rozsahu vyhovelo návrhu účastníka konania).
Inak má byť odôvodnenie presvedčivé a majú v ňom byť náležite vysvetlené všetky relevantné skutočnosti, správny orgán v ňom má odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. V odôvodnení musí správny orgán uviesť najmä
- ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
- akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov,
- ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,
- ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia
- ako sa vysporiadal s návrhmi a pripomienkami účastníkov konania, ktoré predložili v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku pred vydaním meritórneho rozhodnutia.
- podstatu veci, nezaťažovať bezvýznamnými údajmi a úvahami, ktoré by ho robili nezrozumiteľnými
- v prípade uloženia sankcie prečo bola pokuta uložená na dolnej alebo hornej hranici sadzby
3. Poučenie
V poučení sa uvádza možnosť, alebo nemožnosť podať voči rozhodnutiu odvolanie (proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, ktorý koná ako prvostupňový správny orgán, sa podáva rozklad, čo je iba iným pomenovaním pre odvolanie).
Z poučenia má byť zrejmé či je rozhodnutie konečné. V zásade platí, že proti každému meritórnemu prvostupňovému rozhodnutiu sa dá odvolať.
Všeobecne platí 15 dňová lehota na podanie odvolania, no osobitný predpis môže ustanoviť inú lehotu. Odvolanie sa v zásade podáva na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, čo musí byť v poučení uvedené.
V poučení má byť uvedená aj informácia o tom, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
Chyby v písaní a v počtoch
Podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Môže ísť aj o gramatické chyby. Nie je potrebné čakať na návrh účastníka konania, správny orgán vykoná opravu automaticky, neformálnym spôsobom (čiže nie rozhodnutím). V oznámení o oprave chyby má správny orgán uviesť, že táto oznámenie o oprave rozhodnutia tvorí neoddeliteľnú súčasť pôvodného rozhodnutia. Túto opravu musí správny orgán doručiť všetkým účastníkom konania.
Právne chyby nemožno opraviť na základe tohto ustanovenia zákona.
Lehoty na vydanie rozhodnutia
Lehoty na vydanie rozhodnutia správnym orgánom upravuje § 49 správneho poriadku. Osobitný predpis však môže ustanoviť aj inú lehotu na vydanie rozhodnutia.
V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.
V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania.
Vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní od začatia konania (napr. ak je do konania potrebné pribrať znalca a pod.).
Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (prípadne orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.