Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) upravuje konanie orgánov štátnej správy a samosprávy pri rozhodovaní o individuálnych záležitostiach fyzických a právnických osôb.
- všeobecne záväzné právne predpisy sa týkajú neurčitého počtu osôb rovnakého druhu (napr. zákon o advokácii č. 586/2003 Z. z. sa týka najmä advokátov) – sú to najmä zákony, nariadenia, vyhlášky, ktorými sa musia riadiť všetci.
- individuálne správne akty – sa týkajú konkrétnej osoby, jej práv a povinností (napr. kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o uložení pokuty a pod.) – ide napr. o rozhodnutia, povolenia, osvedčenia atď.
Správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy (orgánov štátnej správy a samosprávy) správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. To znamená, že tento zákon upravuje postup, ktorým môže orgán verejnej správy niečo povoliť, alebo naopak prikázať.
Do akých práv a povinností môže konkrétny orgán (či už štátny, alebo samosprávny) vstupovať, určuje jeho vecná príslušnosť, ktorá je upravená v osobitnom predpise.
Napr. zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) umožňuje živnostenským úradom – Jednotným kontaktným miestam zrušiť osvedčenie o živnostenskom oprávnení z konkrétnych zákonných dôvodov. Ak teda nastane niektorý z dôvodov predpokladaných zákonom, živnostenský úrad osvedčenie zruší, musí to však urobiť postupom, ktorý upravuje zákon, konkrétne správny poriadok. Napr.:
- úrad musí oznámiť, že začína konanie vo veci zrušenia osvedčenia,
- musí dať možnosť vyjadriť sa k dôkazom a dôvodom zrušenia,
- musí v stanovenej lehote doručiť písomné rozhodnutie so všetkými náležitosťami (výrok, odôvodnenie, poučenie),
- musíte mať možnosť sa brániť voči rozhodnutiu úradu odvolaním a pod.
Všetky práva a povinnosti správneho orgánu a účastníka konania sú upravené v správnom poriadku. Ďalšie práva a povinnosti môže určovať osobitný predpis.
Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Správny poriadok je teda základným všeobecným dokumentom upravujúcim konanie správnych orgánov. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Znamená to, že každý úkon štátnych orgánov (aj v správnom konaní), musí byť podložený príslušným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu. Základnou všeobecnou normou pre správne orgány je práve správny poriadok. Ak však existuje iný zákon, ktorý upravuje postup alebo konanie konkrétneho štátneho orgánu iným spôsobom, platí to, čo je ustanovené v osobitnom predpise. Správny poriadok sa uplatní vtedy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Dôležitosť tohto právneho predpisu je natoľko významná, že je v záujme každého, obzvlášť podnikateľa, poznať jeho kľúčové ustanovenia. Správny poriadok sa totiž týka všetkých sfér života a s jeho uplatnením sa počas života stretne každý.