Každé konanie začaté správnym orgánom, či už na návrh účastníka konania, alebo na podnet správneho orgánu, musí byť ukončené zákonom stanoveným spôsobom. Ukončené môže byť rozhodnutím
- meritórnym – to znamená vo veci, alebo
- procesným – teda o zastavení konania.
V zásade platí, že správny orgán by mal urobiť všetko pre to, aby dospel k meritórnemu rozhodnutiu, nie procesnému o zastavení konania. Procesné rozhodnutie má byť vydané iba ak je to nevyhnutné.
Jedným zo spôsobov ukončenia správneho konania začatého v súlade s § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) môže byť zastavenie konania. Dôvodov na zastavenie konania môže byť viacero. Taxatívnym spôsobom ich upravuje § 30 Správneho poriadku. Ďalšie dôvody zastavenia konania môžu byť uvedené v osobitných predpisoch, ktoré majú v súlade so zásadou lex speciali derogat legi generali prednosť pred dôvodmi uvedenými vo všeobecnom prepise – Správnom poriadku. Je potrebné si uvedomiť, že zastaviť je možné len konanie začaté zákonným spôsobom.
Dôvody zastavenia konania
Správny orgán konanie zastaví, ak
a) zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán.
V tom prípade správny orgán najprv vydá rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania. Až keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, správny orgán následne vydá rozhodnutie o zastavení konania podľa tohto ustanovenia zákona.
b) účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán.
Právo vziať svoj návrh na začatie konania späť je dispozičným právom účastníka konania, ak je však účastníkov konania viac, správny orgán je povinný ich o spať vzatí návrhu jedným z účastníkov podania informovať. Ak by niektorý z účastníkov konania so spať vzatím nesúhlasil, správny orgán konanie zastaviť nemôže.
c) účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania.
Ide o stratu spôsobilosti byť účastníkom konania (teda mať práva a povinnosti).
d) účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.
Účastníka konania musí byť v súlade so zásadou účinnosti vždy správnym orgánom poučený o možnosti zastavenia konania v prípade neodstránenia nedostatkov (poučenie o právnych následkoch)
e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.
Táto situácia môže nastať napr. v prípade novely zákona, kedy je správnemu orgánu odobratá kompetencia na rozhodnutie vo veci a prechodné ustanovenie už začaté konania nerieši.
f) zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak.
Platí zásada predstihu, podľa ktorej správne konanie dokončí ten príslušný správny orgán, ktorý začal konať prvý. Správny orgán, ktorý začal konanie neskôr, vydá rozhodnutie o zastavení konania podľa tohto ustanovenia.
g) zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
h) odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
Ide o situáciu, keď správny orgán zistí, že napriek začatému konaniu sa vykonaním dôkazov zistilo, že odpadol dôvod konania. Môže ísť o prípad zániku zodpovednosti za spáchaný správny delikt uplynutím objektívnej alebo subjektívnej lehoty. Inak povedané, ak z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty už nemožno osobu potrestať za porušenie právnych predpisov.
i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
Situácia súvisí so zásadou Res iudicata – prekážka veci raz rozhodnutej.
j) tak ustanoví osobitný zákon.
Odvolanie voči rozhodnutiu
Podľa § 30 ods. 2 Správneho poriadku proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať.
V každom rozhodnutí je vždy potrebné správne poučiť účastníkov konania o možnosti podať odvolanie, nakoľko nie proti každému rozhodnutiu je možné podať odvolanie. V poučeniach je potrebné uviesť aj to, či je toto rozhodnutie preskúmateľné súdom – dôvodom je ústavné právo na súdnu ochranu. V zásade platí, že všetky prvostupňové rozhodnutia sú preskúmateľné súdom.
Vyznačenie v spise
V prípade zastavenia konania podľa písm. b) a c) sa nevydáva klasické rozhodnutie, pretože podľa § 30 ods. 3 Správneho poriadku sa tento typ rozhodnutia iba vyznačí v spise. Takéto rozhodnutie sa účastníkovi konania nedoručuje. Vyznačenie v spise znamená, že správny orgán vydá rozhodnutie s jeho formálnymi a obsahovými náležitosťami okrem poučenia. Dôvodom je možnosť jeho preskúmania súdom. Právoplatnosť tieto dva typy rozhodnutí nadobúdajú dňom vydania.