Živnostenské právo je postavené na dôslednom rozlišovaní činností
- na tie, ktoré sú živnosťou, a
- na tie, ktoré sú vylúčené z režimu živnostenského zákona – sú taxatívne uvedené v § 3 zákona.
Činnosti, ktoré sú živnosťou (tzn. že nie sú vylúčené zo živnostenského zákona) a sú vykonávané sústavne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovených zákonom, je ďalej možné diferencovať podľa váhy požiadaviek na odbornú spôsobilosť (a teda na stupeň náročnosti ich prevádzkovania) na:
- remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore,
- viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak,
- voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená.
Živnostenské podnikanie sa historicky vyvinulo práve z remesla. Remeselné živnosti, na rozdiel od viazaných, nie sú upravené osobitnými právnymi predpismi. Filozofia remeselných živností je teda primárne postavená na získaní vyučenia v príslušnom učebnom, alebo študijnom odbore, ktoré postačuje na odborné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti.
Osoba, ktorá má záujem vykonávať podnikanie v činnostiach, ktoré spadajú pod právny režim živnostenského zákona, musí pred začatím podnikania ohlásiť príslušnému živnostenskému úradu – Jednotnému kontaktnému miestu predmety podnikania, prípadne musí požiadať o vydanie živnostenského oprávnenia pred zápisom osoby do obchodného registra. Úlohou živnostenského úradu je pred autorizovaním oprávnenia osoby podnikať, overiť splnenie všeobecných a osobitných podmienok prevádzkovania živnosti záujemcom o podnikanie.